Ty lalo! Stará pohni sa! Ty smraďoš!
Zatvorím oči a snažím sa teleportovať na miesto, kde by som počula niečo inteligentnejšie, no hlavne preč z nášho auta. Pootvrím oči a zistím, že vedľa mňa ešte stále sedí. Zbrklá žena od ktorej je pomaly vačší volant, naťahujúca len aby videla cez zrkadlo. Šoférka, ktorá každého, kto sa jej pripletie do cesty častuje "výstižným" výrazom. Šoférka, ktorá ani po 20 rokoch nevie jazdiť vo svojom meste, trochu väčšom od dediny a ktorá dodnes ešte nevie zaobchádzať so spätným zrkadlom, ktorá si zaparkuje auto 500m ďalej ako potrebuje, lebo nevie výcúvať s užšieho priestoru.
S hrôzou na ňu pozerám a dúfam, že takéto vlohy sa nededia. Veď byť takou vodičkou, tak radšej odičák nechcem mať. Ale už aspoň rozumiem mužom, keď frflú že ženy za volant nepatria. Nehovorím, že vždy to platí a väčšinou to tak nie je ale maminin prípad to určite je. Veď maminina jazda by sa dala ľahko vystihnúť: CESTY TRASTE SA!! :)