No zrazu nastal zlom a všetko sa zmenilo. To čo nás tak veľmi odlučovalo nás začalo zrazu spájať. Bolo to ako mávnutim čarovným prútikom. No kedy presne ten okamih nastal neviem povedať.
Deň čo deň sme si boli zrazu bližšie a bližšie. Náš sestersky vzťah sa začal napĺnať a uberať správnym smerom. Prekecané celé noci, spoločná škola, prázdniny, nezabudnutelná dovolenka, spoločné brigády, diskotéky a výlety náš vzťah veľmi upevnili a stali sme sa nerozlučiteľnou dvojkou. Neboli sme už len sestry, ale aj veľmi dobré priateľky. Vytvorilo sa medzi nami silné puto...
Puto, ktore sa asi o chvíľu opäť roztrhne lebo nevydrži tú dialku ktorá bude medzi nami. Miška je tiež ako ja štdentka na gympli. Je maturantkou. A ja som si až teraz začala uvedomovať hlbší zmysel, čo to vlastne znamená. Dnes Lukáš sestrin spolužiak robil skúšky na výšku. Už čo chvíľu to čaká aj na sestru. No namiesto toho aby som sa tešila spolu so sestrou, že uz je tu ten čas na ktorý tak dlho čakala, by som bola šťastnejšia keby sa čas zastavil alebo aspoň plynul pomalšie. Viem, čo ma čaka ale neviem, alebo radšej si to nechcem predstaviť.
To na čo som si za tie 2 roky zvykla, sa zrazu rozplynie. Izba bude zrazu prázdna. Sestru budem hľadať po byte no viem, že ju nenájdem, nebudem počuť jej smiech a ani jej neznesiteľný spev, ktorý mi teraz tak veľmi vadí. No jedno viem, že zrazu mi to bude veľmi chýbať a zvyknúť si bude tažké, ale predsa nechcem byť sebec a stáť sestre v ceste, ktorú si vysnívala.
Chcela som len jedno, týmto jej dať vedieť, že mi bude veľmi chýbať. No ešte ten čas nenastal a preto ten čo nám ešte zostal si treba vychutnať plnými dúškami. No tebe Miška a tvojim priateľom prajem aby ste sa na tú svoju vysnívanú výšku dostali.